OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Posvätný stav

 

Svätý apoštol Pavol píše svojmu žiakovi Timotejovi: "Preto ti pripomínam, aby si roznecoval Boží dar, ktorý je v tebe prostredníctvom vkladania mojich rúk" (2 Tim 1, 6). A Títovi napísal: "Na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal."

(Tít 1, 5)

 

Všeobecne
  Ježiš Kristus po svojom nanebovstúpení neprestal byť prítomný medzi svojím ľudom na zemi. Žije v Cirkvi, ktorá je jeho tajomným telom. Bohoslužobný život Cirkvi je teda celebráciou celého Mystického tela Kristovho – Hlavy a jej údov, pozemských i nebeských.
     Liturgia slávená malou skupinkou miestnej Cirkvi sa slávi v mene celej Cirkvi a slávi sa nielen v mene všetkých týchto Cirkví, ale aj pre celú túto Cirkev. Jedno spoločenstvo je vždy reprezentantom úplnej celej Cirkvi. Stačí si všimnúť modlitby, ktoré sa modlia počas liturgií. Vždy sú tam modlitby za celú Cirkev na celom svete.
     Je potrebné si tiež uvedomiť, že všetci pokrstení účastní na liturgii sú koncelebrantmi, každý podľa svojho stupňa kňazstva v Kristovi. Nie všetci pokrstení sú presbytermi, ale všetci pokrstení sú kňazmi Ježiša Krista.
     Presbyteriát je špeciálnym stupňom Kristovho kňazstva, ale všetci pokrstení sú pokrstení v kňazstve Ježiša Krista, ktorý v určitom slova zmysle, je jediným kňazom a každé iné kňazstvo (podľa rôznych stupňov v Cirkvi) je len účasťou na Kristovom kňazstve. Liturgia nie je niečo, čo koná klérus pre iných. Ale celé spoločenstvo koná podľa rôznych stupňov služobnej hierarchie Cirkvi.
     Služobné kňazstvo ustanovil Ježiš Kristus pri Poslednej večeri, keď premenil chlieb a víno slovami: Toto je moje telo... toto je moja krv... toto robte na moju pamiatku! Ježiš Kristus prikazuje apoštolom robiť to isté, čo robil on: premieňať chlieb a víno na Telo a Krv Ježiša Krista, čo patrí aj k samotnej podstate kňazskej moci. Celú svoju náuku, ktorú prijal od Otca a časť svojej božskej moci odovzdal Ježiš Kristus svojím apoštolom na čele s Petrom. Dal im poverenie hlásať túto náuku a vysluhovať sviatosti až do konca sveta a po celom svete. Apoštoli to neboli schopní robiť sami a preto ustanovili biskupov, ktorým odovzdali plnosť kňazskej moci, ale ja plnú účasť na Kristovom trojakom poslaní. Aby biskupi mohli plniť tieto služby, potrebujú pomocníkov, ktorým v rôznej miere odovzdávajú účasť na Kristovom i svojom kňazstve a tak ich uspôsobujú na príslušné služby. Takýmito pomocníkmi biskupov sú kňazi a diakoni. Okrem týchto služieb (svätení) vznikli v neskorších obdobiach v Cirkvi aj iné, tzv. nižšie svätenia.

 

Stupne vyšších posvätných rádov v cirkvi

Episkopát  
    Biskupský stupeň je prvým a najvyšším stupňom cirkevnej hierarchie. Tento stupeň dáva osobe posvätenej za biskupa plnosť apoštolskej moci. Obsahuje teda nielen kňazskú moc, ale aj možnosť odovzdať ju inej osobe. Pri biskupskom svätení majú byť traja biskupi ako spolusvätitelia.
Úlohou a povinnosťou biskupa je chrániť čistotu evanjelia, starať sa o jeho šírenie a hlásanie medzi ľudom. Tiež od najstarších čias bolo ukladané biskupskému stavu za povinnosť právo slúženia, vedenia, učiteľstva a ustanovovania kandidátov na jednotlivé kňazské stupne.

Kňazstvo 
     Kňazstvo je sviatosť, v ktorej cirkvou vybraní kandidáti po splnení všetkých predpísaných podmienok dostávajú vkladaním rúk biskupa svätenie, duchovnú moc a potrebné milosti plniť svoje kňazské povinnosti.
      Kňaz pri vkladaní rúk biskupa získava plnú kňazskú moc a medzi jeho duchovné povinnosti patrí:
- udeľovať sviatosti veriacim, vysluhuje šesť sviatostí (okrem sviatosti kňazstva)
- hlásať Božie slovo
- viesť veriacich k bohumilému životu na zemi a k spáse vo večnosti.
     Kňazstvo vždy zaujímalo centrálne miesto medzi ostatnými službami v Cirkvi. Počínajúc od apoštolskej doby, každá miestna Cirkev si sama ustanovovala biskupov, kňazov, diakonov a iných služobníkov, ktorí sa začali objavovať neskôr. Tieto ustanovenia, konané miestnou Cirkvou, obsahovali tri momenty:
- vyvolenie osôb určených pre tieto služby
- ich posvätenie spojené s modlitebnou prosbou o zoslanie darov Svätého Ducha
- priznanie zo strany miestnej Cirkvi vykonaného posvätenia ako blahodatne účinkujúceho.
     Vznik kňazskej služby spadá do obdobia, kedy sa začali utvárať miestne cirkvi. A to znamenalo, že ich slúženie bolo nevyhnutné pre jestvovanie samostatnej miestnej Cirkvi.
    Vo vzťahu k biskupskému stupňu je tento stupeň podriadený, lebo bez vôle biskupa kňaz nemohol prijímať a vykonávať nič podstatne dôležité v cirkevnej činnosti. Vo vzťahu k bohoslužbe mal kňaz práva na úrovni biskupa, okrem práva vysväcovania kňazov (chirotonie), ktoré bolo ponechané výlučne biskupovi.

Diakonát 
     Diakonát je prvým stupňom z vyšších svätení, kedy sa diakon zúčastňuje na verejnom a súkromnom bohoslúžení, posluhuje pri sviatostiach, ale ani jednu nevysluhuje. Diakonát bol však ustanovený nie na kňazstvo, ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia Ignáca Antiochijského, diakoni v súlade biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci ľud “Pánove príkazy”. Táto prax zachovaná v pravoslávnych cirkvách, ktorú teraz objavuje latinská cirkev, má sa znova osvetliť aj vo východných katolíckych cirkvách. Obnova jej bohoslužobného a mimobohoslužobného poslania sa totiž ukazuje ako veľmi užitočná.
     Liturgickou službou diakona je prednášanie ekténií, čítanie evanjelia a ostatné usmerňujúce texty počas svätej liturgie, nevyhradené kňazovi. Znakom diakonskej hodnosti je orár.
   Vystúpenie diakonov ako osobitej kategórie vyšších svätení v Cirkvi je zaznamenané v Skutkoch apoštolov, kde sa opisuje voľba a ustanovenie siedmich mužov na službu starostlivosti o stolovanie, obsluhovanie pri stoloch. O týchto mužoch sa hovorí ako o mužoch „plných Ducha a múdrosti“ (porov. Sk 6,3). Obsluhovanie pri stoloch a pomáhanie počas tzv. agapé bolo spájané v apoštolskej dobe so slávením Eucharistie, lebo po liturgii sa spotrebovávali ostatky eucharistických prínosov. Povinnosťou diakonov bolo vyberať, či oddeľovať z prinesených darov chlieb a víno ako matériu pre Eucharistiu.
     V 3.- 4. storočí sa okruh diakonských povinností rozširuje a prísne stanovuje. Na základe Apoštolských konštitúcií má byť diakon uchom, okom a taktiež srdcom a dušou biskupa. Diakon mal oboznamovať biskupa o všetkom, čo sa deje v živote Cirkvi, pričom otázky tzv. druhostupňovej záležitosti mohol riešiť aj sám. Hlavná činnosť diakona však spočívala pri aktívnej účasti pri vykonávaní bohoslužieb. V dobe katechumenátu bol diakon povinný nad tými, ktorí sa pripravovali na vstup do Cirkvi, čítať modlitby a privádzať ich k biskupovi. Potom ich privádzal na miesto krstu, pomáhal pri obradoch (zobliekanie z odevov, mazanie celého tela krstným olejom...). Dosť často boli diakoni splnomocnencami biskupov na všeobecných a miestnych snemoch.
   Činnosť diakonov bola najviac badateľná pri vykonávaní svätej božskej liturgie. V prvých časoch kresťanstva diakoni oboznamovali cirkevnú obec o čase a mieste bohoslužieb a počas samotných obradov dohliadali na poriadok v čase ich trvania: ukazovali veriacim ich miesta a dohliadali, aby bol kľud a ticho. Ukazovali tiež veriacim, kedy sú povinní stáť, sedieť alebo skláňať sa na kolená. Diakoni tiež posluhovali biskupovi a kňazovi v oltárnej časti chrámu, kde pripravovali bohoslužobné predmety a oblečenie pre slúžiacich.

 

 

Je vždy dobré a osožné modliť sa za kňazov a za budúce kňazské povolanie, preto ak cítiš v sebe túžbu po kňazskom povolaní, zastav sa na kávičku... na fare a poď sa porozprávať, či viac informovať o kňazskom živote. Určite neoľutuješ !!!

 

Podmienky prijímacieho konania na Gréckokatolícku teologickú fakultu PU a do Gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. Pavla Petra Gojdiča v akademickom roku 2014/2015

Uchádzači, ktorí sa chcú stať kňazmi, posielajú dve samostatné žiadosti:

1. Prihlášku na štúdium na vysokej škole v študijnom odbore katolícka teológia, ktorú zašlú na adresu:
Prešovská univerzita
Gréckokatolícka teologická fakulta v Prešove
Ul. biskupa P. Gojdiča 2
080 01 Prešov
Termín podania prihlášky: do 31. marca 2014

2. Žiadosť o prijatie na kňazskú formáciu do Gréckokatolíckeho kňazského seminára bl. biskupa
Pavla Petra Gojdiča, ktorú zašlú na adresu príslušného biskupského úradu:
Uchádzači z prešovskej archieparchie na adresu: 
Arcibiskupský a metropolitný úrad 
Hlavná 1 
P. O. Box 135 
081 35 Prešov

Uchádzači z košickej eparchie na adresu: 
Gréckokatolícky eparchiálny úrad
Dominikánske nám. 2/A
P.O. Box G-13
043 43 Košice 1

Uchádzači z bratislavskej eparchie na adresu: 
Gréckokatolícky eparchiálny úrad
Ul. 29. augusta 7
811 08 Bratislava
Termín podania prihlášky: do 31. marca 2012

K žiadosti o prijatie na kňazskú formáciu je potrebné priložiť:
1. krstný list (tí, ktorí boli pokrstení v latinskom obrade aj svedectvo o prijatí sviatosti birmovania –
myropomazania)
2. rodný list
3. cirkevný sobášny list rodičov
4. overenú kópiu polročného vysvedčenia posledného ročníka strednej školy; (absolventi stredných škôl 
overenú kópiu maturitného vysvedčenia; prípadne diplom o ukončení vysokoškolského štúdia)
5. lekárske svedectvo o spôsobilosti pre vysokoškolské štúdium a pre pobyt v prostredí združujúcom 
viac osôb
6. životopis uchádzača v dvoch exemplároch (napísaný vlastnoručne).

Štruktúra životopisu:

  • osobné údaje (narodenie, bydlisko, občianstvo, národnosť, náboženstvo, doterajšie získané vzdelanie) 
  • údaje o rodičoch a rodine (dátum narodenia, dátum a miesto sobáša rodičov, prípad. rozvodu; ich zamestnanie, náboženstvo, neúplná rodina...; súrodenci – základné údaje, stav, zamestnanie, vplyv rodinného zázemia na povolanie)
  • vyjadrenie o motivácii k povolaniu, o dôvodoch podania žiadosti do kňazského seminára (či je to prvá alebo opakovaná žiadosť; vyjadrenie o tom, kto najviac ovplyvnil povolanie)
  • vyjadrenie o doterajšom spôsobe praktizovania viery – vzťah k Bohu (duchovné aktivity, angažovanosť v spoločenstve miestnej Cirkvi)
  • jazykové schopnosti; zdravotný stav; osobné záľuby
  •  ostatné

7. Vyjadrenie kňaza o spôsobilosti uchádzača pre prijatie do kňazského seminára. (Ak kňaz - farár
v mieste trvalého pobytu uchádzača nepozná, uvedie to vo svojom písomnom vyjadrení,
uchádzač je vtedy povinný požiadať vyjadrenie od takého kňaza, ktorý ho pozná, a ten
vyjadrenie zašle kňazovi - farárovi v mieste trvalého bydliska uchádzača.

Ten celú dokumentáciu zašle na Arcibiskupský úrad v Prešove, alebo na príslušný eparchiálny úrad.)

 

Štruktúra vyjadrenia kňaza o spôsobilosti uchádzača pre prijatie do kňazského seminára:
1. údaje o kňazovi, ktorý podáva vyjadrenie (meno a priezvisko, postavenie v Cirkvi, dôvody, prečo podáva vyjadrenie, ako dlho pozná uchádzača )
2. anamnéza osobnosti uchádzača (rodinné zázemie, opis rodiny, opis charakterových vlastností uchádzača, praktizovanie života viery, intelektuálne a vôľové predpoklady, kladné a záporné vlastnosti, zdravotný stav so zreteľom na negatívne symptómy z rodiny – alkoholizmus, epilepsia, iné dedičné zaťaženie...)
3. motivácia povolania (stav, ako sa prezentuje uchádzač sám a stav, ako ho vidí kňaz; hodnotenie uchádzača, vyjadrujúce dôvody jeho spôsobilosti pre kňazstvo)
4. iné dôležité skutočnosti, týkajúce sa spôsobilosti uchádzača pre kňazské povolanie