OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Setkání kytaristů

24. Setkání kytaristů
Duo Rak & Rak, XAVIER BAUMAXA..

Zahradní houpačky, šití

Stříška,sedák na zahradní houpačky
Šijeme na míru, stříšky, sedáky

Termoprádlo z merino vlny

Go Wool - Termoprádlo z merino vlny
Vlna z ovcí plemena Merino

Tvorba webových stránok a e-shopov

Gréckokatolícka cirkev vo svete

Gréckokatolícka cirkev alebo katolícka cirkev (katolíci) byzantského obradu (zriedkavo alebo staršie: zjednotení gréckeho obradu (rítu), pravoslávni v spoločenstve s Rímom, katolícka cirkev/katolíci byzantsko-slovanského obradu, nepresne staršie:katolícka cirkev východného obradu) je súhrnné označenie východných katolíckych cirkví byzantského obradu. Na Slovensku existuje gréckokatolícka cirkev nazývaná Gréckokatolícka cirkev na Slovensku.

Charakteristika

Gréckokatolícke cirkvi sú súčasťou Katolíckej cirkvi. S rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími východnými katolíckymi cirkvami sú spojené skrze spoločenstvo s najvyšším kňazom - rímskym pápežom vo Vatikáne. Gréckokatolícke cirkvi sú špecifické svojím východným byzantským obradom, to znamená vonkajším usporiadaním bohoslužieb, spiritualitou, teológiou, vlastným cirkevným právom a historickým a kultúrnym dedičstvom.

Organizačná štruktúra

Hierarchické usporiadanie

Podľa dosiahnutého stupňa hierarchického usporiadania sa gréckokatolícke cirkvi členia na:

        1.    Patriarchálne cirkvi: cirkev melchitská

        2.    Väčšie arcibiskupské cirkvi: cirkev ukrajinská, cirkev rumunská

        3.    Metropolitné cirkvi: cirkev rusínska (pittsburghská metropolia), cirkev slovenská (prešovská metropolia)

        4.    Ostatné cirkvi: cirkev rusínska (mukačevská eparchia, apoštolský exarchát v Českej republike), cirkev slovenská (torontská eparchia), cirkev albánska, cirkev                 bieloruská, cirkev bulharská, cirkev grécka, cirkev chorvátska, cirkev italo-albánska (eparchia Lungro, eparchia Piana, opátstvo Grottaferrata), cirkev                             macedónska, cirkev maďarská (eparchia Hajdúdorog, apoštolský exarchát Miskolc), cirkev ruská; apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu

  1. Katolícke cirkvi byzantského obradu (usporiadané podľa abecedy) 
    Pri každej patriarchálnej a väčšej arcibiskupskej cirkvi je uvedený jej najvyšší predstaviteľ. Cirkvi ktoré sa skladajú z metropolií,     eparchií, exarchátov alebo iných menších jednotiek, ktoré sú navzájom jurisdikčne nezávislé a nemajú spoločného hlavného predstaviteľa, ich majú uvedené osobitne.

    Apoštolský exarchát pre Srbsko a Čiernu Horu (Apoštolský exarcha Srbska a Čiernej Hory - biskup Djura Džudžar, nar. 1954, sídlo: Ruski Krstur, Srbsko). Exarchát zatiaľ nie je výslovne uznaný ako cirkev sui iuris, hoci niektorí ho za cirkev sui iuris považujú. Počet členov (2005): 22 934.

    Kanonické právo

    • Cirkev albánska: apoštolský administrátor južného Albánska – biskup Hil Kabashi, nar. 1941, sídlo: Fier, Albánsko; pôsobí v Albánsku. Počet členov (2005): cca. 3 200.
    • Cirkev bieloruská: v súčasnosti bez biskupa, pôsobí v Bielorusku a v diaspóre. Počet členov (2005): cca. 5 000.[4]
    • Cirkev bulharská: apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Bulharsku - biskup Christo Projkov, nar. 1946, sídlo – Sofia, Bulharsko; pôsobí v Bulharsku. Počet členov (2005): cca. 10 000.
    • Cirkev grécka: apoštolský exarcha gréckokatolíkov v Grécku – biskup Dimitrios Salachas, nar. 1939, sídlo – Atény, Grécko; pôsobí v Grécku a Turecku. Počet členov (2005): 2 340.
    • Cirkev chorvátska: eparchia Križevci: biskup Križevci Nikola Kekić, nar. 1943, sídlo: Zagreb, Chorvátsko; Počet členov (2005): 15 311.
    • Cirkev italo-albánska: rozšírená najmä v južnom Taliansku. Počet členov (2005): 61 398.
      • biskupstvo Lungro degli Italo-Albanesi (apoštolský administrátor arcibiskup Salvatore Nunnari, nar. 1939, sídlo: Lungro [Cosenza, Calabria], Taliansko);
      • biskupstvo Piana degli Albanesi (biskup Sotìr Ferrara, nar. 1937, sídlo: Piana degli Albanesi [Palermo, Sicília], Taliansko);
      • teritoriálne opátstvo Grottaferrata (opát Emiliano Fabbricatore, nar. 1938, sídlo: Grottaferrata [Rím], Taliansko).
    • Cirkev macedónska: apoštolský exarcha pre gréckokatolíkov v Macedónsku - biskup Kiro Stojanov, nar. 1959, sídlo: Skopje, Macedónsko; Počet členov (2005): 11 398.
    • Cirkev maďarská: pôsobí v Maďarsku. Počet členov (2005): 268 935.
      • biskupstvo Hajdúdorog (biskup Péter Fülöp Kocsis, nar. 1963, sídlo: Nyíregyháza, Maďarsko);
      • apoštolský exarchát Miskolc (apoštolský exarcha biskup Atanáz Orosz, nar. 1960, sídlo: Mucsony, Maďarsko).
    • Cirkev melchitská: patriarcha Antiochie a celého Východu, Alexandrie a Jeruzalema Gregor III. Laham, nar. 1933, sídlo: Damask; rozšírená najmä v Sýrii, Libanone, Izraeli a v diaspóre. Počet členov (2005): 1 342 014.
    • Cirkev rumunská: väčší arcibiskup Alba Iulie a Făgăraşu Lucian Mureşan, nar. 1931, sídlo: Blaj, Rumunsko; rozšírená najmä v Rumunsku. Počet členov (2005): 741 917.
    • Cirkev rusínska:
    • Cirkev ruská: v súčasnosti bez biskupa; pôsobí v Rusku a v diaspóre.
    • Cirkev slovenská: pôsobí na Slovensku a v Kanade. Počet členov (2005): 225 369.
      • prešovská metropolia (pozostávajúca z prešovskej archieparchie, košickej eparchie a bratislavskej eparchie): prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak, nar. 1953, sídlo: Prešov, Slovensko;
      • eparchia svätých Cyrila a Metoda v kanadskom Toronte pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade (biskup John Stephen Pazak, nar. 1946, sídlo: Kanada). Eparchia býva uvádzaná ako súčasť Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi, nie je však súčasťou prešovskej metropolie.
    • Cirkev ukrajinská: väčší arcibiskup Kyjeva a Haliče Svjatoslav Ševčuk, nar. 1970, sídlo: Kyjev; rozšírená najmä na Ukrajine a v diaspóre. Počet členov (2005): 4 268 577.

  2. Najvyššou právnou normou je Kódex kánonov východných cirkví promulgovaný v r. 1990. Jednotlivé cirkvi majú možnosť zostaviť si partikulárne právo, ktoré upravuje určené oblasti života cirkvi.

    Zasvätený život

  3. Pôvodnou tradíciou zasväteného života v gréckokatolíckej cirkvi je východné mníšstvo, ktoré je výsledkom vplyvov okrem iných od sv. Bazila Veľkého, sv. Teodora Studitu, sv. Pachomia Veľkého, sv. Sávu. Toto tradičné mníšstvo reprezentujú napríklad studiti, a baziliáni. V súčasnosti sú medzi gréckokatolíkmi rozšírené aj pôvodne rímskokatolícke rehole ako napr. redemptoristi.

    Medzi ženské rehole gréckokatolíckej cirkvi patria napr. baziliánky, sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie, ale na Slovensku sú to aj aj pôvodom rímskokatolícke redemptoristky.

    Liturgia a pobožnosti

  4. Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho je najpoužívanejšou eucharistickou bohoslužbou. Niekoľkokrát do roka sa podľa predpisu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého. Vo veľkopôstnom období by sa počas týždňa liturgia sv. Jána Zlatoústeho nemala slúžiť; ale v stredy a v piatky a v prvé tri dni strastného (veľkého) týždňa sa slúži služba vopred posvätených darov.

    Časoslov obsahuje denný okruh cirkevných modlitieb: večiereň, povečerie, polnočnica, utiereň, prvá hodinka, tretia hodinka, šiesta hodinka, obednica, deviata hodinka.

    Medzi najznámejšie pobožnosti cirkví byzantského obradu patria napr.: akatist, paraklis, rôzne molebeny, za zosnutých sa slúži panychída alebo parastas. Obľúbenou osobnou modlitbou je Ježišova modlitba.

    Cieľom všetkého duchovného úsilia je zbožštenie (theosis).

    Kalendár

  5. Cirkevný rok sa v Gréckokatolíckej cirkvi začína 1. septembra. Najväčším sviatkom je Svätá a veľká nedeľa Paschy. Významné miesto v liturgickom roku má skupina 12 veľkých sviatkov:

    Okrem veľkých sviatkov existujú ešte ďalšie katogórie sviatkov: stredné (polyejejný s bdením, polyelejný bez bdenia) a malé (šestiričný s veľkým slávoslovím, šestiričný bez veľkého slávoslovia, bez sviatočného znaku).[5]

    K liturgickému roku gréckokatolíkov neodmysliteľne patria aj pôstne obdobia a dni. Filipovka, alebo pôst pred sviatkom Narodenia Pána, sa začína 15. novembra a je prípravou na sviatok Kristovho narodenia. Najdôležitejším pôstnym obdobím je Veľký pôst predPaschou. Petro-pavlovský pôst pripravuje veriacich na sviatok svätých, slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla (29. júna). Pred sviatkom Zosnutia presvätej Bohorodičky (15. augusta) je od 1. augusta Uspenský pôst. Medzi pôstne dni patria aj stredy a piatky v roku (okrem výnimiek), Predvečer Bohozjavenia, Sťatie úctyhodnej hlavy úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána (29. augusta) a Povýšenie úctyhodného a životodarného Kríža nad celým svetom (14. septembra).[6]

    S pôstnymi obdobiami súvisia voľnice (dni bez pôstu). Sú štyri: týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja, Svetlý týždeň (týždeň po Pasche), týždeň po sviatku Päťdesiatnice, 10 dní po sviatku Kristovho narodenia.

    Svätí a blahoslavení

  6. K významným svätcom najstaršieho obdobia patria svätí sedmopočetníci a prepodobný Mojsej Uhrín (Mojžiš Uhorský). Do obdobia obnovenia spoločenstva s Rímom patrí svätý Jozafát Kuncevič, polocký arcibiskup. Ďalší svätci pochádzajú z obdobia komunistického prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi. Z územia Slovenska je to napríklad Pavol Peter Gojdič, Metod Dominik Trčka a Vasiľ Hopko. Na Ukrajine boli blahorečení napríklad studita Kliment Šeptický a mukačevský biskup Teodor Romža.

    Posvätné umenie

  7. Keďže Gréckokatolícka cirkev je dedičkou byzantskej tradície, je uchovávateľkou mnohých umeleckých hodnôt, ktorých najznámejšími príkladmi sú napríklad ikony, drevené chrámy (cerkvi) alebo liturgická hudba, ktorej charakteristickým znakom je že nepoužíva hudobné nástroje iba ľudský hlas, a ktorú pomáha na Slovensku aj v zahraničí reprezentovať napríklad Zbor svätého Romana Sladkopevca.